Život v Londýne

Aj keď sme v našom blogu pisali najmä o cestovaní, rozhodol som sa napísať aj niečo o tom, ako som začal žiť v Londýne. Koniec koncov, tiež sa to dá nazvať dobrodružstvo. Možno niečo napíše aj Sharka, ak bude mat čas. Ja som to napísal počas cesty vlakom.

Nápad ísť do Londýna sa budoval postupne. Chceli sme ísť do zahraničia, aby sme si upevnili znalosť jazyka, ktorú sme v poslednom čase nadobudli, skúsili si život v zahraničí, no najme získali pracovnú skúsenosť, inú ako doma. Na to sme samozrejme mali viac možností ako len Londýn, teoreticky celý svet, no konkrétne pre Londýn sme sa rozhodli z viacerých dôvodov:

• Angličtina je tu domáci jazyk.
• Nie je potrebné mať víza a to znamená menej vybavovania.
• Veľmi dobré letecké spojenia s celou Európou a s domovom, rodinou, kamarátmi.
• Je to Európske centrum v mnohých oblastiach – hlavne IT, finančný sektor, kultúra, a mnoho iných.
• Je tu dostatok zaujímavých pracovných pozícií.
• Sestra tu býva už 15 rokov a preto sa máme na koho obrátiť ak by sme potrebovali pomoc.

Začal som si teda hľadať prácu v októbri minulého roka, absolvoval som niekoľko pohovorov cez Skype a následne niekoľko osobných v Londýne. Bola to veľmi dobrá skúsenosť a navyše mi preplatili cestovné náklady. To sa asi praktizuje iba v IT.

Nakoniec som sa rozhodol pre americkú spoločnosť AOL. Čím sa zaoberá spoločnosť tažko povedať, kedže je to asi 500 miliónov rôznych vecí. Wikipedia hovorí, že je to multinational mass media company – kto tomu rozumie :D. Pre AOL som sa rozhodol viacmenej na základe pohovoru, keďže ma zaujala veľmi priateľská atmosféra, šikovní ľudia a práca, ktorá je challenging. A môj šéf, ktorý je brutálny týpek. Pre tých, ktorým to niečo hovorí, tak pracujem ako Front-end vývojár a robím na JavaScriptovej knižnici na renderovanie reklám. 

AOL je naozaj pecková spoločnosť. Páči sa mi starostlivosť o zamestnancov, masáže, skupinové fitness tréningy, zľavy na fitness centrá, kopec extra poistení a pod. Pre východniara je najlepší benefit zdarma alkohol každý štvrok o pol piatej. Som tu už 2 mesiace a neviem, či je niečo, na čo sa môžem sťažovať.

Úplne si užívam fitness centrum, ktoré máme hneď vedľa officu. Mám to asi minútu od môjho stola. Fitko je veľké a rozdelené do viacerých častí: závažia, kardio stroje, bicykle, freestyle miestnosť na cvičenia s vlastnou váhou, telocvična na skupinové cvičenia a yoga miestnoť s teplotou 38 stupňov. Je tam dokonca aj bazénik a suchá aj parná sauna :). Na pomery Londýna to možno nie je nič výnimočné, no nikdy predtým som také fitness centrum nezažil, ciže som bol dosť milo prekvapený.

Leto som mal poriadne busy, keďže okrem toho, že som začal pracovať v AOL fulltime som stále pracoval aj v bývalej práci na Slovensku (samozrejme na diaľku). A mať deadliny v oboch prácach na začiatku septembra teda dá zabrať. Útechou bolo, že je to len dočasný stav a viem dobre, že dlhodobo sa to tak nedá. Pomáhalo mi to, že som chodil behať, veslovať a bicyklovať. Ak máte busy obdobie, tak odporúčam.

Okrem práce zvyknem chodiť na rôzne eventy pre vývojárov, čo som sa snažil aj doma na Slovensku, v Brne, či v Ljubljane. Rozdiel je v tom, že ked som pretým mohol ísť tak na 1 event mesačne, tak tu v Londýne sú tak 4 rôzne eventy každý deň. A trošku vyšší level, keď sa stretávate s ľuďmi s top IT firiem. Ani nestíham chodiť na všetky, čo by ma zaujímali, mam naplánovaný tak 1 event do týždňa.

Ináč Londýn je dosť crazy. Samozrejme, je to veľkomesto, čiže všade veľa ľudí, no bol som aj v iných veľkomestách a povedal by som, že tu sa ľudia ponáhľajú viac ako inde. Chodníky tu nestačia a zelená na prechode trvá tak 1,5 sekundy, čiže slovenský dôchodca by nemal šancu prejsť.

Počasie je „no comment“. Jasné, že človek keď ide do UK, tak s tým počíta, ale musím povedať, že je to horšie ako som čakal. Keď som sa bavil s ľuďmi, čo boli cez leto na Slovensku, tak som sa väčšinou nechcel baviť o počasí. Veď vieme, aké leto bolo na Slovensku. Nedá sa povedať, že tu vkuse prší, no slnko vidno tak sporadicky a na to, že ubehli letné mesiace, tak to skôr pripomínalo jeseň. Možno niečo podobné bolo v Ljubljane, no tam sme boli práve v jeseni, tak to človek lepšie znášal.

Dalšia vec, čo je oničom je jedlo, resp. stravovacie návyky v UK. Mať na obed sandwich je pre mňa dosť neprípustné, čiže si vačšinou varím. Alebo sestra. Alebo švagor. Vlastne viac oni ako ja :D. Ľudia tu zvyknú jesť 3x do dňa a hlavné jedlo dňa večer, čo mi nepríde práve najlepšie. Ja zvyknem jesť 5x denne a keď šéf raňajkuje, tak ja mám 3. jedlo dňa.

Čo s týka bývania, tak zatiaľ bývam u sestry v mestečku na predmestí Londýna a hľadám si nejaké vlastné ubytovanie. Pravdupovediac, mal by som si hľadať, no ešte som nezačal, lebo nestíham. Ale je dobré, že mám kde byť na začiatok a nemusel som riešiť ubytovanie na diaľku zo Slovenska. Nevýhoda je, že cestujem každé ráno aj večer hodinu a pol, čize celkovo 3 h denne, ale tak viem, že je to len dočasný stav. Na druhej strane Hemel Hempstead, kde teraz bývam, je krásne útulné mestečko. Nie každý má tú možnosť, že pracuje v Londýne a večer si ide behať do prírody a do poľa s koníkmi.

A keď to mám zhrnúť, tak život v Londýne spĺňa moje očakávania. Išiel som tu hlavne kvôli skúsenostiam a tie naozaj získavam. Aspoň na istý čas to vrelo odporúčam všetkým.