Racionalista na ceste

New York, tie mrakodrapy, tie masy ľudí, tá pravá americká atmosféra, ten zhon veľkomesta, ktoré nikdy nespí. Tak to presne sme zažili. Vybrali sme sa na náš dlho očakávaný výlet do New York City. Pekne sme si to dopredu naplánovali, kedy pôjdeme, čo chceme vidieť a zobrali sme si jeden deň voľna v práci naviac, aby sme to všetko postihali. Čiže  vybrali   sme sa na dvojdňový výlet do New Yorku, kúpili sme si dopredu lístok na autobus, noc v hoteli a tiež výstup na Rockefeler Center alias Top of the Rock. Išli sme samozrejme my štvorka - ja, Sharka, Janka a Miško. Vyrazili sme v nedeľu večer, autobus z Washingtonu do NY sme mali o polnoci. Z Laurelu sme si so Sharkou zobrali taxík na konečnú stanicu metra, lebo autobusy nám o takom čase akosi neišli. Taxík bol zhodou okolností žltý, čiže začali sme v New Yorkskom štýle. Metrom sme sa odviezli na autobusovú stanicu, prišli aj Janka s Miškom a išlo sa. V autobuse sme sa rozvalili na päťku dozadu a rovno pred nami

Hurá, konečne nastal ten deň, kedy sme si požičali auto na 2 dni a išli sme do Ocean City. Konkrétne do toho v Marylande, keďže ďalšie je v New Jersey. Naplánovali sme si to asi 2 týždne predtým a keď som zistil, že vlakom, či autobusom nás to vyjde poriadne draho, tak už som sa nevedel dočkať toho dňa, keď si to auto požičiame. Mali sme Ford Focus a veľmi sa nám páčilo autíčko. Pecka bola, že sme mali strešné okno, tak s ním sme sa vyšantili. Samozrejme mali sme automatickú prevodovku, keďže tu je to štandard a manuálne tu ani nie sú. Také auto som šoféroval prvýkrát a užíval som si to, vlastne neviem prečo v Európe nie sú automatické prevodovky také rozšírené. Je to dosť pohodlné, stačí pustiť brzdu a už sa pohýnate. Akurát raz sa mi stalo, že som išiel prepnúť zo stupňa 'drive' na stupeň 'speed', ktorý je určený na diaľnice a ako som zvyknutý na spojku, ktorú ale auto nemalo, tak som omylom stisol brzdu a zaflekoval som. V Ocean City sme mali neja

30.6., na Sharkine meniny a ďeň po jej narodeninách, som pre ňu nachystal malé prekvapenie. O 7 ráno sme vyrazili z Laurelu a išli sme autobusom na konečnú stanicu metra, potom metrom na inú konečnú stanicu na druhom konci D.C. Sharka stále nič netušila, resp. netušila kam presne ideme. Z tejto stanice sme išli opäť autobusom a vtedy už Sharka zistila kam ideme, keď autobus bol plný zamesrnancov s logom 6 Flags na tričku. Mali sme teda namierené do zábavného parku 6 Flags neďaleko Washingtonu. Pri vstupej kontrole sme mali problém, že sme boli nabalení jedlom. Veď sme predsa nejakí Slováci. Personál bol ale zlatý a uskladnili nám rezne do chladničky :-D. Zvyšné jedlo si nejak nevšimli a super, že sme mali niečo so sebou, lebo stravovacie zariadenia v areáli boli otrasné. Žiadna normálna reštaurácia, samý fast food. A o cenách ani nehovorím, ale tak to sa dalo čakať. Ešte mi napadá jedna vec, ktorá sa mi nepáčia a to, že skrinka stála 13 dolárov a nemohli sme si ju zameniť za

Počas našich výletov do D.C. sme si nemohli nechať ujsť prehliadku nejakých múzeí. Ako prvé, na ktoré nám so Sharkou padlo oko na mape bolo National Air & Space Museum. Tak to som hneď vedel, že tam musíme ísť. A ešte som netušil, že to bude až také dobré. Air & Space Museum bolo pre mňa asi najlepšie múzeum, v ktorom som bol. Pravda vo veľa múzeách som nebol, ale aj tak. Múzeum bolo veľkosťou asi také stredné, viem si predstaviť aj väčšie, ale dalo by sa tam stráviť aj celý deň. Páčilo sa mi hlavne to, ako tam bolo o všetkom detailne popísané. A samozrejme exponáty boli super. Boli tam lietadlá od 1. lietadla na svete (1903 Wright Flyer) až po stíhačky. Veľká časť bola venovaná II. svetovej vojne, boli tam rôzne videá o udalostiach a modely lietadiel, výzbroj a podobne. Keďže je to aj Space museum, tak bolo tam čo pozerať aj o vesmíre, rôzne informácie o vesmírnych telesách, Space Race medzi USA a ZSSR, modely rakiet, Apollo moduly, sondy a iné. A ešte pikoška na záve