Život v čase karantény

Za posledný mesiac sa svet zmenil na nepoznanie. Centrum Londýna, inokedy tak preplnené, je teraz vyľudnené a životný priestor sa scvrkol na okruh izby, kuchyne a kúpeľne. Ako v tejto situácii zvládam každodenný život?

Väčšina ľudí momentálne žije úplne iný život ako doteraz. Niektorým sa zmenilo úplne všetko, akurát naplňanie fyziologických potrieb, ako použitie WC, sprchovanie a jedenie ostali rovnaké. No v mojom prípade, ak sa pozriem bližšie na náplň života v týchto dňoch, mám pocit, že podstata jednotlivých činností sa až tak nezmenila. Čo sa zmenilo, je možno iba ich forma.

Práca z domu

Namiesto cestovania metrom a chodenia do officu teraz pracujem z domu. Moja pozícia bola odjakživa na to vhodná. Väčšina programátorov môže robiť odkiaľkoľvek, stačí, že majú počítač a pripojenie na internet. No u mňa to platí dvojnásobne.

Môj tím je distribuovaný po svete od Rumunska až po Kaliforniu. Väčšina ľudí, s ktorými spolupracujem sú mimo Londýna a komunikujeme preto online. Tak to bolo aj v čase, keď som chodil do officu. Skoro všetky meetingy boli cez video. Myslím, že okrem obedov nie je veľa činností, ktoré som v práci robil inak, ako teraz, keď som doma.

Pred karanténou som raz za čas prácu na diaľku využíval. Hodilo sa to hlavne vtedy, keď som niekde cestoval, no vždy som dokázal takto robiť maximálne 2 týždne. Viac mi prišlo dosť náročné. Momentálne robím doma už viac ako mesiac a nikdy som si nemyslel, že to budem tak dobre zvládať. Asi kľúčové je, že som si vytvoril dobrý režim a dbám na šport. A taktiež dôležitý faktor je, že nie je iná možnosť, takže asi sa to ľahšie prijíma.

Šport

Šport je pre mňa veľmi dôležitá súčasť života, ako som už viackrát písal na svojom blogu. Bez neho by som vyhorel asi do dvoch mesiacov. Preto ešte predtým, ako som sa dal do karantény,  začal som premýšľať, ako by sa dalo pokračovať v mojich tréningoch. Kúpil som si hrazdu na zhyby a trenažér na bicykel, aby som mohol trénovať aj doma. Popri tom chodievam aj behať a bicyklovať do parku blízko domu, čo je zatiaľ dovolené.

Stretávanie sa s ľuďmi, ktorých mám rád

Keďže osobné stretávanie sa teraz nie je možné, musím sa zaobísť aspoň s videohovormi. V rámci rodiny si teraz voláme každý deň a častejšie volám aj s kamošmi. Celkom sa uchytil aj remote drinking :D. Samozrejme, že sa to nevyrovná osobnému kontaktu, no nie je to koniec sveta.

Omše online

Namiesto chodenia do kostola pozerám sv. omše online. Bohužiaľ, nedá sa tak prijať eucharistia (to zatiaľ nevymysleli), no má to aj výhody. Nemusím sa vychystať a nikam ísť. Keď som chodieval na slovenské omše v Londýne, často to aj s cestou a obedom zabralo tak pol dňa. Teraz mám namiesto toho čas aj na iný duchovný program online a celkovo prežívam nedeľu viac v pokoji :).

Bonus: varenie

S karanténou sa skončili dobré časy obedov v práci, a preto si musím variť. To je asi jediná aktivita, ktorá mi počas karantény pribudla. Nie je to nič strašné, mám varenie celkom rád, len posledné roky sa mi neoplatilo variť. Nerád varím v časovej tiesni, preto si radšej navarím viac cez víkend, a tak mám o jedlo postarané do polovice týždňa. No zvykám si aj na rýchle varenie počas pracovného týždňa. Varím viac polievok než kedykoľvek predtým, aby som mal plnohodnotný obed a super na tejto situácii je, že teraz, ako sa hovorí, viem čo jem.

Ako málo stačí

Je zaujímavé uvedomiť si, že takmer všetky aktivity, ktoré tieto dni robím, som dokázal opísať v tomto krátkom blogu. Možno ešte môžem pridať nákup raz za dva týždne.

Pred karanténou toho bolo určite viac, no teraz aspoň pekne vidno, čo mám rád a na čom mi záleží. Sú to veci, ktoré sa automaticky snažím robiť, či už karanténa je alebo nie. A teším sa, že je mi to umožnené, keďže som zatiaľ zdravý (prípadne som už prekonal vírus, lebo spolubývajúci mal pred mesiacom teplotu a kašeľ).