Londýnsky triatlon

5.8.2018 sa v Londýne konal triatlon. Mimochodom najväčší triatlon na svete v počte súťažiacich, ktorých býva každoročne okolo 11 000 dokopy vo všetkých kategóriách. Asi mesiac predtým som sa o ňom dozvedel a začal sa zaoberať myšlienkou, že ho skúsim absolvovať. Po súťažiach, o ktorých som napísal minule, som si veril na 1,5 km plávania, 40 km na bicykli a 10 km beh. No to som ešte nevedel, čo všetko ma bude čakať, že môj štart bude ohrozený, alebo že takmer nedôjdem do cieľa.

Predtým, ako som sa vôbec mohol registrovať som musel vyriešiť niekoľko organizačných vecí. Na triatlon je potrebný vlastný bicykel a keďže v Londýne žiadny nemám, potreboval som ho zohnať. Napadlo mi, či v tak veľkom meste ako je Londýn nie je nejaká požičovňa cestných bicyklov. Samozrejme, že je: https://www.onyourbike.com/london-bike-rental.php. Zabookoval som si najlacnejší bicykel v ponuke za £49 na 3 dni, čo mi príde fakt dobrá cena na cestný bicykel.

Na londýnskom triatlone je pri plávaní povinné mať neoprén. Nie je tomu tak pri všetkých triatlonoch, niekde sú dokonca zakázané kvôli vysokej teplote vody. V Londýne sú povinné nie kvôli chladnej vode, lebo tá mala tento rok 25 stupňov, ale hlavne kvôli bezpečnosti. Súťažiacich je naozaj veľa a neoprén nadnáša, čiže je takmer nemožné sa v ňom utopiť. Neoprén som samozrejme tiež nemal ale vravel som si, že nejaký dovtedy kúpim.

Príprava

13. júla som sa registroval. Mal som asi 3 týždne na tréning, počas ktorých som samozrejme mal kopu iných aktivít, takže môj tréning nebol nejaký extra intenzívny. Aby som cyklistiku netrénoval iba na stacionárnom bicykli v posilke, požičal som si cestný bicykel hneď 2x - na súťaž a 2 týždne pred pretekmi na tréning. Mal som ho na 3 dni a bol som trénovať v Richmond parku. Je to obrovský park, kde je 10 km cestný okruh s malou premávkou a bonusom sú jelene okolo cesty :D Richmond Park je na druhej strane Londýna od miesta, kde bývam a tak som musel riešiť do akých vlakov môžem brať bicykel. Ísť cez celý Londýn na bicykli by bolo nadlho. Zistil som, že do metra s ním nemôžem, no v nadzemnom metre (London Overground) je to dovolené a tiež v klasických prímestských vlakoch po 19 hodine.

Počas tých troch dní som odbicykloval jeden deň 30 km, druhý 40 a raz som spojil 20 km bicyklovanie a 5 km beh. Pre vášnivých cyklistov sa to ani nezdá veľa, ale snažil som sa trénovať na 40 km vzdialenosť ako na preteku.

Medzičasom som si bol v športovom obchode zadovážiť neoprén. Letmo som si pozrel ceny na nete a začínali od £100, čo sa mi zdalo celkom veľa. Keď som v obchode uvidel cenu £34, s radosťou som ho bral. Moja radosť z výhodnej kúpy však netrvala dlho. Týždeň pred pretekmi, v predvečer pracovnej cesty na týždeň do Dublinu som zistil, že môj neoprén bude asi surférsky a že plavecký je úplne iný. Rozdiel v cene zrazu začal dávať zmysel. Bol som nútený si neoprén objednať cez net, čomu som sa bránil, keďže neoprén musí skutočne presne sedieť. Kolega ma presvedčil, aby som kúpil dve rôzne veľkosti, že tú nepotrebnú neskôr vrátim. A nakoniec som ju posunul kamošovi.

Trnistá cesta

Týždeň pred súťažou to začalo byť zaujímavé nielen v súvislosti s neoprénom. Bol som si zabehať niečo cez 11 km. Na druhý deň som cestoval na pracovnú cestu do Dublinu a začal som cítiť brutálnu bolesť v kolenách. Nevedel som odhadnúť, či budem schopný o 6 dní absolvovať triatlon. Prešiel som sa v Dubline do lekárne kúpiť chladivý gel na bolesť kolien a ten neuveriteľne zabral a bolesť odišla. Iróniou však je, že cestou spať z lekárne ma z ničoho nič začalo bolieť chodidlo a to tak, že som len ťažko mohol chodiť. Jeden smútok z bolesti kolien vystriedal ďalší z bolesti chodidla. Počas týždňa v Dubline sa to chodidlo len naozaj mierne polepšilo. Plánoval som napríklad dať si ešte nejaký ľahký predsútažný tréning, no s boľavým chodidlom sa to nedalo.

Vrátil som sa do Londýna a čerešnička na torte prišla v sobotu, deň pred pretekmi, keď som z ničoho nič začal pociťovať brutálnu bolesť, tentokrát v krížoch. Sypalo sa to jeden problém za druhým. Naozaj som nebol v najlepšom stave na triatlon a tak som si hovoril, že ráno uvidím ako na tom budem. Na noc som ešte zobral tabletku od bolesti chrbta, aby som vôbec mohol zaspať.

Ráno som stále cítil bolesti, no išiel som. Na miesto, kde sa preteky konali som išiel časť cesty vlakom, no potom okolo 7 km na bicykli. Pri bicyklovaní sa zdalo, že bolesť nie je až taká strašná. Čo bude do konca pretekov som netušil, no nevzdával som sa.

Triatlon

Dorazil som na miesto štartu - ExCel Exhibition Centre. Je to obrovský výstavný komplex asi 20x väčší ako Incheba. Tam bol štart, cieľ aj stanovište na bicykle - tisíce bicyklov. Štart bol rozdelený na 6 alebo aj viac skupín, kvôli veľkému počtu účastníkov. Ja som štartoval o 9:10, čo mi kvôli vstávaniu časovo celkom vyhovovalo, aj keď potom beh bol v obedňajších hodinách, čo nebolo práve najpríjemnejšie.

https://www.efp.org/europerio8/periopeople/wp-content/uploads/2015/05/EXCEL-arial.jpg

Navliekol som sa do neoprénu a postavil sa na štart. Plávanie bolo v bočnom kanáli Temže. Skočil som do vody, nestihol sa poriadne ani zorientovať a o niekoľko sekúnd už bol štart. Prvýkrát som plával v neopréne a mal som z toho asi najväčší zážitok z celého dňa. Neoprén je naozaj pecková vec na plávanie v otvorených vodách. Okrem toho, že chráni pred chladom a zabezpečuje lepšie kĺzanie vo vode, tak aj nadnáša, čo dodáva naozaj super pocit bezpečnosti. Vedel som o tom, no treba to vyskúšať na vlastnej koži, aby človek skutočne pochopil.

Plávanie prebehlo celkom v pohode, snažil som sa plávať v miernom tempe, aby som šetril sily na ďalšie disciplíny. Plával som prsia, ako jeden z mála, no dokázal som držať tempo s tými, čo plávali kraul. Keď som vyšiel z vody, cítil som sa celkom v pohode. Dal som dole neoprén a bežal relatívne dlhú cestu k stanovištu s bicyklom. Rýchlo som sa obul a nasadol.

Cyklistická trasa viedla cez uzavreté cesty v centre Londýna, od ExCelu po diaľnici okolo Canary Wharf, Tower Bridge, cestou cez dva tunely až po Big Ben, kde bola otočka a potom naspäť. Bol to krásny zážitok jazdiť po uzavretých cestách okolo ikon Londýna. Väčšinu cesty som sa plne sústredil na jazdu, no boli aj časy, keď som si vychutnával pohľad napríklad na London Eye. Na bicykli som sa podobne ako pri plávaní snažil neísť úplne naplno, aby som si nechal energiu na záverečný beh. Trošku nepríjemný bol záverečný nájazd naspäť na stanovište pre bicykle, lebo tam bolo síce krátke, ale najstrmšie stúpanie z celej trate. Ináč bola trať takmer rovina.

Keď som zosadol z bicykla a začal behať, spomenul som si, ako som na Ivánskom Ironmanovi pri behu nevládal. No teraz som si hovoril, že wow, zdá sa, že mám dosť síl. Chodidlo ma síce bolelo, ale dalo sa behať aj s tou bolesťou.

Na konci druhého zo 4 okruhov som však začal mať problémy. Začal som pociťovať ako keby zimnicu a na to aj úplnú stratu síl. Musel som si dať pauzu a chvíľu som len kráčal. Pomohlo to a mohol som opäť začať behať. Dlho mi to však nevydržalo a musel som kráčať znova. Snažil som sa počas trate občerstviť vodou aj energetickými gélmi. Môj sen na čas pod 3 h sa rozplynul a jediné, čo som mal v hlave bolo už len dokončiť. Do konca pretekov som ešte viac krát musel prestať behať a poriadne som sa počas behu vytrápil. Ak by tam nebol kamoš Jožko, ktorý ma neúnavne povzbudzoval, neviem či by som to dal.

Keď som sa ocitol na vytúženej cieľovej rovinke a mlel z posledného, zbadal som časomieru, ktorá ukazovala, že skončím pod 3 h. Neveril som vlastným očiam a v tom momente som sa čudoval, aké časy som mal pri plávaní a cyklistike, keď beh som tak pokazil a čas bol stále pod 3 h. Podarilo sa mi prísť do cieľa v čase 2:58:54. V cieli som vypil liter vody na ex, proteínový nápoj, zjedol asi 3 energetické gély, 4 energetické tyčinky, žemľu s arašidovým maslom, no stále mi nebolo dosť. Nikdy predtým som nešiel tak na pokraj svojich síl. Bola to najťažšia fyzická aktivita, akú som kedy zažil.

Keď sa na to pozriem spätne, usudzujem, že som asi podcenil energetické zásoby v tele a málo som jedol pred pretekmi, prípadne deň predtým. Nabudúce sa to budem snažiť napraviť. Plánujem sa totiž triatlonu venovať ďalej. Je to krásny šport, ktorý všestranne testuje fyzickú kondíciu. Tak len dúfam, že mi to zdravie umožní.