New York vs Londýn (časť 1/3)

Keďže som mal tú možnosť žiť a pracovať v dvoch svetových metropolách, často dostávam otázky typu: “Aký je New York v porovnaní z Londýnom?”, alebo “Ktoré mesto sa ti viac páči?”. A keďže už je to viac ako 6 mesiacov, čo žijem v New Yorku rozhodol som sa napísať o tom, hlavne aby som si utriedil myšlienky, vedel lepšie odpovedať a nemusel stále a znova nad tým premýšľať. :D A možno si to niekto aj prečíta.

Samozrejme, porovnanie je založené na mojej osobnej skúsenosti a bude subjektívne, aj keď niektoré aspekty som sa snažil vidieť objektívne. A do veľkej miery to môže byť ovplyvnené tým, že v Londýne som žil dlhšie, zažil 5 rokov pred covidom a NY len po covide. Alebo to, že v Londýne som žil sám a v NY s manželkou, čo je oveľa lepšie. :)

Už na prvý pohľad berú obe mestá dych svojím špecifickým vzhľadom. V New Yorku sú samé mrakodrapy, nasekané tesne vedľa seba, v Londýne zase tehlová architektúra a viktoriánske domy v radovej zástavbe. Obe mestá ponúkajú mnoho skutočne ikonických turistických atrakcií:

New York: Brooklyn Bridge, Empire State Building, Socha slobody, Times Square, Central Park, Wall Street, …

Londýn: Tower Bridge, Big Ben, Buckingham Palace, London Eye, St. Paul’s Cathedral, Trafalgar Square, …

V oboch mestách je mnoho pracovných príležitostí a sú centrami v mnohých oblastiach ako financie a IT. Sú to svetovo známe metropoly a podľa niektorých rebríčkov prvé dve najvplyvnejšie mesta sveta.

Ako je vo veľkomestách zvykom, obe ponúkajú anonymitu – človek nepozná susedov, ani nestretáva známych na ulici, čo môže viesť k tomu, že je viac sám sebou a neriadi sa sociálnymi vplyvmi.

Architektúra

Londýn vnímam ako mesto, kde sa stretá staré s novým, historická architektúra s modernými sklenenými budovami. Presne to reprezentuje moje najoblúbenejšie miesto v Londýne – promenáda pri Tower Bridge. Historický most, hrad, moderná sklenená budova radnice a scenéria s výškovými budovami na jednom mieste. Alebo mnohé iné miesta, ako toto:

Keď som bol v 14-tich rokoch prvý krát na výlete v Londýne, tento mix historického a moderného ma vyrušoval a nepáčil sa mi. No po rokoch života tam mi to akosi prirástlo k srdcu a vnímal som to ako niečo pekné a patriace k Londýnu.

New York, to sú mrakodrapy, nové sklenené, či staršie betónové, ale i najnovšie ceruzkové mrakodrapy a pomedzi ne 5 poschodové bytovky s núdzovým schodiskom vonku. Vidieť panorámu mesta je krásne a pri prechádzke mestom som často fascinovaný tým, ako nejaká budova, napr 50-poschodová, tu nie je vôbec výnimočná, pritom v mnohých mestách by to bola najvyššia budova.

Manhattan

Je ťažko povedať, ktorý štýl sa mi páči viac, rozhodne sa obe oplatí vidieť a zažiť. No možno trošku mi je bližšia európska architektúra Londýna, ktorá má v sebe hlbšiu históriu.

Ľudia

Jeden z rozdielov, ktoré najviac bijú do očí, sú ľudia. V Londýne prevláda veľká zdvorilosť. Za akékoľvek drgnutie v metre sa ľudia hneď ospravedlňujú, v službách, ale aj na ulici sú väčšinou zdvorilí. “Sorry” sa často používa až automaticky a buď to človek ani nemyslí úprimne, alebo naopak ospravedlňuje sa, aj keď očividne nespravil chybu a drgol ho ten druhý. Proste len tak automaticky. Táto zdvorilosť ale častokrát dospieva k tomu, že ľudia nie sú úprimní a v skutočnosti si o vás myslia svoje, no nedajú to najavo.

Ľudia v New Yorku sú takmer presný opak. Sú veľmi hrubí, nepozerajú na druhých, idú si svoje a vôbec im nevadí, keď niekoho drgnú alebo v metre zaberajú 3 sedadlá. Proste idú za seba, ako by sa riadili pravidlom “Čo si nevybojuješ, to nemáš”. Oveľa viac je tu aj čudných a problémových ľudí, ktorí niečo niekde kričia, či hádajú sa v obchode a pod.

S Dominikou sme už pár krát predtým boli v USA a pamätali sme si všade tie milé americké úsmevy. No na naše veľké prekvapenie, v NY to tak nie je. V službách vás v pohode obslúžia, ale s kamennou tvárou, úplne bez úsmevu. Na druhej strane sa však hovorí, že ľudia v New Yorku sa síce neusmievajú, no aspoň nič nehrajú a povedia priamo, čo si myslia, dobré aj zlé.

Samorejme, tieto riadky neplatia na 100%, ale z mojej skúsenosti to je prevažne takto. A keďže mám rád úsmev a neznášam hrubosť a hádky, za seba môžem povedať, že tá londýnska zdvorilosť a úsmevy mi robili lepšiu náladu.

Počasie

Londýn je notoricky známy daždivým počasím. Avšak kto tam strávil aspoň rok vie, že to vôbec neplatí. Priemerný ročný úhrn zrážok je rovnaký ako v Bratislave alebo v Košiciach a ak prší, tak len mrholí, čiže dáždnik nie je potrebný, na rozdiel od Slovenska.

Čím by som charakterizoval londýnske počasie je jeho stabilita, aj keď sa to môže zdať čudné, keďže v priebehu dňa sa počasie vie zmeniť. Ale počasie v priebehu roka sa mení veľmi pozvoľne a ani v zime, ani v lete nezvykne dosahovat žiadne extrémy. Londýnske leto znamená, že 3 dni je max 27℃. Podobne, rozdiely medzi dňom a nocou zvyknú byť len veľmi mierne.

Viktoriánske domy v časti Notting Hill v Londýne

Naproti tomu je New York presný opak. Počasie je veľmi premenlivé, jeden deň môže byť +10℃, ďalší -15℃ (na začiatku januára bolo 15℃), ročný úhrn zrážok je 2x taký ako v Londýne, či na Slovensku a aj počet dní v roku, kedy prší, je väčší. A ešte, keď tu prší, tak nie že mrholí, ale leje. Čiže neviem, prečo je dažďom notoricky známy Londýn a nie New York.

Presný opak je aj v extrémoch. Zimy môžu byť chladné (okrem tej poslednej), leta horúce, a preto klimatizácia je úplný štandard vo všetkých ubytovaniach. Počas horúceho leta poteší, že New York má tiež more a pláže, aj keď nie najkrajšie azúrové.

Tažko, čo sa týka počasia, vyvodiť záver, ktoré mesto je lepšie, lebo každé má svoje pre aj proti. Ale keďže ja mám rád teplo, tak aspoň si môžem užiť horúce leto v NYC.

Brooklyn Bridge

A o mojom porovnaní v dalších aspektoch, ako sú napr. financie, či zdravotná starostlvosť, o tom v ďalšej časti.